Sunteți pe pagina 1din 14

Ateneo de Lengua y Cultura Guaraní

Reconocido por Ley N° 2574 como Institución de Educación Superior, con Autonomía y
Rango Universitario
Regional Repatriación

GUIA DE TRABAJO A DISTANCIA

Profesora: Lic. Cinta Teresa Aguayo Ramírez


Catedra: Literatura Guaraní I
Fecha: 23/05/2020

Actividades
I- Investiga. 5p.
• Folklore (concepto)
Qué es Folklore:
Como folklore se designa el conjunto de expresiones culturales tradicionales de un pueblo, así
como la disciplina que se encarga del estudio de estas materias. La palabra, como tal, es un
anglicismo que se forma con el vocablo folk, que significa ‘pueblo’, y lore, que traduce ‘acervo’
o ‘saber’. En español, lo aconsejable es escribir folclore o folclor.El folklore es la expresión de la
cultura en todas sus manifestaciones: la artesanía y la medicina popular, las historias orales, las
leyendas, los chistes y los refranes, la música y la danza, las creencias y supersticiones, así como
ciertos ritos y costumbres, entre muchas otras cosas
• Clasificación del Folklore

CLASIFICACIÓN DEL Folklore. TAVARANDU ÑEMOHENDA


El Folklore abarca todos los hechos, especies, elementos y bienes del saber, de la cultura popular,
y para su estudio se acostumbra agruparlos en especies espirituales, materiales y sociales, de ahí
que el folklore se clasifica en:
Folklore Espiritual o Animista

Apytu’û rehegua tavarandu. Folklore Material o Ergológico

Mba’e’apo rehegua tavarandu. Folklore Social o Sociológico

Ava’aty rehegua tavarandu. FOLKLORE ESPIRITUAL O ANIMISTA

APYTU'ŨGUIGUA TAVARANDU.
Kóvape oikepaite mba'e tavarandugua oñemombytáva ñane apytu'ũme, tekotevẽ'ỹre
jahecha térã jajapo. Hyepýpe jajuhukuaa: ñe'ẽjovake, ñe'ẽñemiguerojera, mombe'ugua'u,
mombe'upy, káso ñemombe'u, ñe'ẽnga ha hetaiteve mba'e.

1.1. Ñe'ẽjovake (relación) niko ñe'ẽpotymimi joguaha ja'éva ojupe, ha ñane irũ


ombohovakekuaáva ñandéve.
Techapyrã:

Che korapýpe areko


Ka'avo hérava aromita
Jepémo ápe heta nde rogaygua
Che rohetũmíta

Nde korapýpe reguereko


peteĩ ka'avo hérava aromíta
Anínte eja cherehe, ¡cháke! Che ru nderaviramíta

. Ñe'ẽñemiguerojera (adivinanza) niko ñe'ẽporandu oñepyrũva maravichu maravichúpe, ha


oha'ãrõva ñembohovái katupyry.
Techapyrã 1. Maravichu maravichu, mba'émotepa
ñapo'ẽramo hesape okaru (jetapa)
2. Maravichu, maravichu, mba'émotepa 
peteĩ karai po'i oike ka'aguýpe ha 
osẽ iñakã rehe ysypo (ju).
Jeroviapy (creencia) niko umi mba'ekuaa jaguerekóva, jepémo ñe'ẽrei, upeichavérõ jepe
ojepuru tapiáva oparupiete oñembohováivo mba'e hesaka'ỹva.
Techapyrã:

 Mbarakaja hekove pokõi


 Mbarakaja hũ ome'ẽ po'a
 Chavurro hasẽramo, okýta

Jeroviajerovu (superstición) niko umi mba'ekuaa oñembotuichareíva; ja'eporãsérõ,


jeroviajerovu niko ha'ehína umi jeroviapy ñemongakuaave.
Techapyrã:

 Typycha okẽ kupépe pya'e omondo ogapýgui jahayhu'ỹvape


 Kuña ndojahuiva'erã imemby rire, ỹramo imembymi omanokuaa chugui
 Pitogue opurahéiramo, he'ise oĩha hyeguasúva

Paje (magia) niko mba'ekuaa ojepurúva mba'e porã ha mba'e vai aporã. Oĩ tapicha
-iñaranduka'atýva- oñembokatupyryva'ekue pajépe, upéicha rupi umíva oporopohãnokuaa.
Heta tapicha ohasa'asýva, hasykatuetéva, ndojejuhúiva, ndaipirapiréiva, ikerairũ pochýva
hamba'e oñepohãnouka hekokatujey hag̃ua ỹramo ojora hag̃ua mba'e vai ojejapóva
hesekuéra; ha katu, oĩ oipurúva paje oharu hag̃ua hapichápe. Ja'ekuaa avei oĩha kuimba'e
ha kuña ojapokuaáva paje. Oĩ oipurúva imba'ekuaa oharu, ojahéi térã ombyai hag̃ua
oimerãévape, umívape oñembohéra paje apoha hũva; oĩháicha avei ojoráva mba'e vai térã
ombohekokatujeýva tapicha ojeharuva'ekuépe, ha ko'ãvape oñembohéra paje apoha
morotĩva. Pe paje morotĩ apohára ndaikatúi ojapo paje hũva ha péicha avei pe paje hũ
apohára ndaikatúi ojapo paje morotĩva. Paje apópe ojepuru opa mba'e: ñana, tembi'u, yvoty,
tuguy, yvy, kuatia, ao, inimbo, ta'ãnga, marangatukuéra ra'ãnga, kurusu, y karaipyre, juky,
akãrague, kangue, kavure'i rague, guinéa kyra, tepoti, ka'a, itakaru, ju ha ñembo'e San
Antonio, San Miguel Arcángel, Santo Tomás, Santa Elena ha Santa Catalina de Sena-pe.

Ñepohãno chae (medicina popular):Paraguáype hetaiteve oĩ tapicha hasykatu jave


oñepohãnoukáva pohãnohára chaépe ha umichahápe ñe'ẽ ojepuruvéva ñomongetahápe
ha'ehína avañe'ẽ. Umi pohãnohára chae oipuru pohãrõ umi mba'e oguerekóva hekohápe.
Ndaipóri ha'ekuéraichagua oikuaa porãvéva ka'avo ha ñanamimi oĩva ijerére. Umíva
ha'ehína hembipuru. Umi pohã oipuru hikuái oporomonguera hag̃ua. Oĩ ambue pohãnohára
ndoipurúiva ñana. Añetehápe, oĩ oporomongueráva yvy, y térã katu oporopohãnóva
ñembo'e rupive. Nahi'ãi jaheja tesaráipe Guaranikuéra oikuaaporãhague upe hekoha.
Ndaipóri ka'avo, ita térã mymba hera'ỹva Guaraníme. Ko'ã tapicha imba'ekuaáva apytépe, oĩ
avei pe oporomomembýva, oñembohérava partéra chae, oipytyvõva kuña hyeguasúvape
imemby hag̃ua, hogapýpe. Jaikuaaháicha sa'i oĩ kuña ohóva peteĩ tasyópe (hospital)
imemby.
Iporã avei ja'e, mba'asykuéra oĩháicha heraha avei Guaraníme. Techapyrãrõ: ohéo térã haru;
py'aruru; tavardillo; kambyrujere; mitãreterasy; isípula; topepireko ha ambuéva.

Pohãramo ojepuru ko'ãva: ka'ahái, ka'arẽ; guavirami, taperyva; arasa, yvapurũ; tapekue;
tarope, jaguarundi; amba'y, kumanda yvyra'i, mamóne; kokũ, jaguareteka'a; karaguata,
mba'ysyvo; ka'arurupe, ka'apiky'i; kalaguala ha ambuéva.

Jeroviakatu (religión). Ñane retãygua omomba'eguasu opa mba'e ijáva jeroviakatúpe,


taha'e ha'eháicha. Péicha opavave jaguereko peteĩ térã hetave ñangarekohára: San Blas
(ahy'o rerekua), San Roque (jagua ha imeg̃uáva rerekua); Santa Lucía (ohecha'ỹva rerekua);
San Ramón (hyeguasúva ha imembyramóva rerekua); San Isidro (ñemitỹhára rerekua), San
Cayetano (mba'apohára rerekua); Santo Tomás (oñemoarandúva ha iñarandúva rerekua);
Santa Cecilia (puraheihára rerekua); San Antonio (ojohayhúva rerekua); San Judas Tadeo
(imba'ehasýva ha apañuãi rerekua).
Paraguáype -héra Guaraní reheve- jahechakuaa gueterei: tupãnói, óga ñemongarai;
jepokuaa ha jerovia póra rehegua (upéva jeko hekovaiva'ekue, iñangaipa hetava'ekue), ha
Estacionero opurahei'asýva kurusu árape ha Arapokõindy Marangatúpe (Samana Santa).

 Mombe'ugua'u (mito) oñeha'ã ombohovái umi mba'e iñypytũ, hypy'ũ, jahecha'ỹ ha


jaikuaaporã'ỹva, jepémo upéicha jagueroviáva.
Techapyrã: Periquito
JASY JATERE
Kóva hina Tau ha Kerana ñemoñare irundyha. Ko mitã'i yvágaicha hesa hovy hasy ha
kuarahy mimbícha iñakãrague sa'yju. Og̃uahẽvo asajepyte ndaje osẽ omyasãi mborayhu.
Oje'e hese opívo oguataha ha oguerekoha ipópe ka'a rakã pehẽngue ome'ẽva ichupe
imba'ekuaaita.
Mombe'upy (leyenda) niko oñeha'ã ombohovái mba'eicharupíva oĩ yvy ape ári umi
hekomymbáva (animales), hekoka'avóva (vegetales) ha mba'ehekotee'ỹva
(minerales).Techapyrã:
KA'A
Peteĩ áraje Ñande Ru ou, tujamíramo, yvy ape ári oguatávo, ha ikane'õmarõ oheka peteĩ
ogami opytu'u hag̃ua. Ohohápente mavave ndoipe'ái chupe hóga rokẽ. Maymávante
oñembotavypa chugui. Ipahaitépe, og̃uahẽ peteĩ tujami rógape. Upéva ombohasa chupe
hógape, ome'ẽ chupe y ha tembi'u, ha okemi hag̃ua avei ome'ẽ chupe. Upe tujami oikóje
itajýra ndive, ha mokõive rasa oñangareko porã Ñande Ru rehe.

Ohecharamógui tujami ha tajýra reko marangatu, Ñande Ru ojevúvo yvágape


omoheñoiukáje tujami róga korapýpe, peteĩ ka'avo pyahu avave oikuaa'ỹva. Upei
og̃uahẽkuri tujami rendápe Ñande Ru remimbou; ombo'eva'ekue tujami ha tajýrape
mba'eichaitépa ojepuru'arã upe ka'avo pyahu, hérava ka'a, opytava'ekue mokõivéva
poguýpe.

. Káso ñemombe'u (Cuentos populares)niko umi ñemombe'u iñasãiva ñane retãpýre ha


ñande rapicha omombe'úva imandu'akuévo hembiasakue térã ambue hapicha
rembiasakuére. Opaichagua káso niko oĩ, péicha, ñahendukuaa póra, pombéro, pláta
yvyguy, paje, Pychãichi ha Perurima umíva rehegua. Oĩ avei omombe'úva mba'éichapa
heñóikuri tavakuéra, ỹramo oñe'ẽva guyra, mymba, térã ka'avokuéra rehe. Oĩ itie'ỹva, avei
ñanembopukáva, ñanemongyhyjéva ha opaichaguáva. Upeichavérõ jepe, maymáva
ñanerekombo'e ohechaukágui ñandéve pe ñande rekoite; avei oguerekógui upe arandu
ka'aty oje'eha. Ko'ág̃a rupi ae oñembyaty ha mbeguekatúpe ojehai ohóvo. Avei
oñemomba'eguasúve ha ojehechakuaaramojey.
Techapyrã:
MBORIAHU RYG̃ UATÃ KÁSO
(Mbyatyhára: David A. Galeano Olivera)

Karai Hilario ha hogayguakuéra oikova'ekue, ñepyrũrãme, Itakyrýpe. Upépe omba'apo hikuái


kokuépe. Mandyju ha manduvi niko umi mba'e oñemitỹkakuaavéva, ohepyme'ẽ hag̃ua. Oiko
porã hikuái, imboriahu ryg̃uatã. Imarangatu hikuái. Heta tapicha ohayhu añete Hilario ha
hogayguakuérape, ha oĩra'e avei ohayhu'ỹva chupekuéra.

Péicha ndaje, peteĩ ko'ẽ, ojuhu hikuái juky iñasãiva hóga jerére. Osẽ ha ohohápente, hóga
jerére, juky mante ojuhu. Oñemondýivoi ha'ekuéra. Oñembo'e avei, ha upéi ohypýi
ykaraipyrépe. Ña Carmen -Hilario rembireko- oitypeíkuri ha ombyatypa peteĩ vosápe, ha'e....
ka'arupytũ jave oñotỹkuri -iména ndive- kuarahy reike gotyo.

Upeichavérõ jepe, upe ára guive nosẽporãvei mba'eve chupekuéra. Ña Carmen jeko oúkuri
hasykatuetévoi. Hilario katu ojuhúkuri irundy hymba vaka oñekarãi ha huguypáva, upéi
omanombava'ekue ichugui. Ha'e oñangareko aja hembireko ha umi hymba vakáre,
ysokuéra oñemohyguatãkuri imandyjutýpe. Upeichaite jekoraka'e ojehúkuri. Vaípeko
ojehecha hikuái. Iñambuepaite hekovekuéra. Peteĩ pohãnohára chae he'íkuri chupekuéra:
“Mba'evai niko ojejapo penderehe. Ndaha'éi vyrorei. Che ndachepu'akamo'ãi hese.
Pehayhúramo pende rekove ha pene ñemoñare, pehova'erã ko'águi ha pya'e ave.
Pepytáramo ko'ápe ikatu pemanomba; pehóramo ikatu peñakãrapu'ãjey”.
Pya'e jeko Hilario ha ipehẽnguekuéra ojapyhýkuri ijaomimi ha oje'ói Itakyrýgui. Mombyryvoi
oho upégui, Karaguataýpe. Upépe ojogapo vaivai; ha upéicha avei, heta ára ndaje ohasa
asy. Yvýpe hamba'e oke ha okaru. Hilario ha ita'ýra ypykue ohókuri omba'apo peteĩ
mandyjutýpe. Mbeguekatúpe ojoguajeýkuri tupa, apyka, mesa, umíva. Upeichahárupi ndaje,
peteĩ ka'arupytũ, Hilario -ou rire imba'apohágui- oguapýkuri itapỹi rovái okay'u hembireko
ndive; ha oñemongetaháguihina hesaho hikuái peteĩ karréta nandíre, ohasáva ohóvo, ha
jeko og̃uahẽvo peteĩ mbokaja tuja renondépe -namombyrýiva hogakuéragui- oguetékuri
Hilario ha Ña Carmen resa renondégui. “Mba'épiko péva”, he'íje hikuái ojupe. Mokõive ndaje
imandu'ákuri upérõ umi hogaykeregua ñe'ẽnguére. Ha'ekuéra niko omombe'úmiva'erã
Hilario ha Ña Carmen-pe Karaguatay iporaha, ha sapy'apy'a ojejuhuha upépe pláta yvyguy.
Ñorairõ Guasu rapekuevoi niko raka'e. Ambue ka'arupytũme ojehujeýkuri upe mba'e.
“Oiméne niko kóva hína pláta yvyguy mba'e”, he'ijekoraka'e hembirekópe, ha ombojoapy:
“Ko'ẽramo jajo'óta”. Upe ára irundyhápe Hilario ndohói omba'apo. Opytákuri, ha hembireko
ha ita'ýra ypykue ndive ohókuri mbokaja tuja oĩha meve. Ogueraha hikuái peteĩ jo'oha
(pala), ha oñepyrũ ojo'o. Pya'evoi ndaje ojuhu peteĩ karameg̃ua'i. Onohẽraka'e hikuái ha
oipe'ávo ojuhu hyepypegua omimbipáva, nimbora'e pláta yvyguy hína. Ovy'aiterei hikuái,
jepérõ upéicha nomombe'úikuri mavavetépe. Oguerokirirĩnte hikuái.

Mbohapy ára ohasa rire jeko Hilario osẽkuri ohopa heseve Brasil-pe, ha upépe
ohepyme'ẽkuri. Heta pirapire ndaje oñeme'ẽkuri chupe. Upégui ou rire, ojoguákuri hogarã
Paraguaýpe. Ko'ag̃aite peve oiko ko'ápe. Ipirapire heta jepiveguáicha; ha'e... kakuaa
omba'apo. Añetémbora'e upe he'iva'ekue chupekuéra pohãnohára chae: “Pehóramo ikatu
peñakãrapu'ãjey”. Ha añetehápe, upeichaite oiko hesekuéra. Mba'e vai rire, mba'e porã
manteva'erã, péicha niko oje'evavoíjepi...

... ha upépe opa.

Mba’e’apoguigua tavarandu

Kóvape oikepaite mba’e tavarandugua oikóva mba’e apo rupive. Heñói guive ava ojapo
heta mba’e ipópe. Aipórõ ápe oikehína: óga apo, tembi’u apo ha opaichagua mba’e apo
(ñanduti, poyvi, ovecha rague umíva).

Óga (vivienda) oñemopu’ãvo oñemohendava’erã tekotevẽháicha ani hag̃ua yvytu vai ojeity
hi’ári. Oĩ óga ojejapóva mbokaja yguégui ha oñemo’ã kapi’íva; ha upéicha avei ojogapóva
ipyahuveháicha, oipurúmava yvy’atã (ladrillo) ha yvyrajegua. Óga oñemboja’o kóicha:
tataypy, ñaimeha térã jahuha, kotykeha, kotykaruha ha guataha. Ogapypegua katu ko’ãva:
tupa kochõ ha aramboha; kyha, karameg̃ua, tataindyrenda, lampiũ, tataindy; mesa, apyka,
apykape, apykapuku, kambuchi, tembipuru; angu’a, ña’ẽmbe, yrupẽ, ajaka, y’uha, hy’a,
yrenda ha kanéka.

. Tembi’u Paraguay (alimentos). Tembi’u apópe ojepuru ko’ãva: aramirõ, avati, kure
ñandy, kamby, kesu, ryguasu rupi’a, mymba ro’o opaichagua. Mboheha (condimento)
apytépe jajuhukuaa: áho, sevói, ky’ỹi, asuka, juky, laurel rogue ha limõ. Tembi’u Paraguáy
apytépe oĩ: huitĩ maimbe, rora, kavure, mbeju, chipa, so’o jukysy, so’o josopy, so’o apu’a,
so’o chyryry, so’o ka’ẽ, puchéro, vífe koy’gua, chamuchína, asado de carnes, guiso, pajagua
maskáda, chatáka, votifarra, mbusia, kumanda, lókro, saporo, jopara, ipokue, iñakãngue
yvyguy, chicharõ, chipa guasu, mbaipy, kiveve, kosereva, kaguyjy, kamby-arro, arapaho,
alóha, terere, guari, chícha ha ambuéva.

. Jasypapaha ñemitỹ ha mymba ñangarekoguigua (Calendario de actividades


agropecuarias). Jasyteĩ: yvavakuéra hi’aju. Oĩ sandia, merõ, avakachi, arasa; Jasykõi:
Oñemono’õ mandyju ha oñekytĩ yvyrakuéra; Jasyapy: Oñembyaty avati, oñembosako’i yvy
oñeñemitỹ agua; avei, oiko kure ñemongyra; Jasyrundy: Ojehapo’o mandi’o. Oñeñotỹ
opaichagua temitỹ, ojeguerova yvyra ha ka’avokuéra; Jasypo: Oñemopotĩ kokue. Oĩma heta
yva hykuéva: narã, limõ hamba’e. Oñeñitỹ petỹ; Jasypoteĩ: Oĩma kumanda ha takuare’ẽ;
Jasypokõi: Oñembosako’i yvy ambue temitỹme g̃uarã. Oñeñotỹ mandi’o, jety, kumanda,
manduvi, sandia, merõ, kurapepẽ, arro. Oñekytĩ ka’a; Jasypoapy: Oñeñangareko
mymbakuérare: kure, kavaju, vaka, ovecha, kavara; Jasyporundy: Oñeñotỹ mandyju,
manduvi, arro, kumanda, jety, merõ, kurapepẽ, andai, pakova, mandi’o. Oñeñapĩ ovecha;
Jasypa: Oĩma trigo; Jasypateĩ: Oĩ ñepyrümaavatiky, sandia, merõ ha piña; ha Jasypakõi:
Hetáma avati, merõ ha sandia. Oñemba’apóma avei petỹ ha mba’eysyvóre.

Mba’e’apo. Táva ojejapohápe ha mba’e ojejapóva (Artesanía: su geografía y


materiales empleados). Ita, Aregua ha Tovatĩme: mba’e’apo ñai’ũ ha tovatĩgui, Karapegua:
poyvi, San Miguel: ovecha rague, Jataity: ao po’i, Kapiata: typycha, Luque: Mbaraka ha
opaichagua jeguaka itaju ha kuarepotĩgui, Limpio: karanda’y), Itagua: ñanduti, Pirivevúi:
póncho 60 lista), Ka’akupe: mba’ehe’ẽ, Cnel. Bogado ha Eusebio Ayala: chipa, Atyra ha
Ypakarai: vakapi.

Avano’õguigua tavarandu

Kóvape katu oike mba’e tavarandugua oñemoañetéva tekohápe, tapichakuéra ndive, teko
ñemoirũ rupive. Hyepýpe jajuhukuaa: ñe’ẽ jepuru, mba’epuru ha jepokuaa, vy’arã ha ambue
mba’e.

. Jehero (apodo) niko teratee’ỹva jaipurúva ogapýpe térã angirũ apytépe. Techapyrã:
Chiquitín, Pancho, Aguara’i, Avión Koli, Anguja, Kavaju Rembe, Kururu, Gállo Perõ, Guyra
Tavy, Jaguarete, Jatevu, Jagua’i Pakéte, Ka’i, Jagua Perõ, Vaka resa.

Ñe’ẽnga (Refranes) niko ohechauka ava arandu ka’aty, ñe’ẽ’apesã rupive.

Techapyrã:

Ahaséma ógape, he’i hyéva ikasõme.

Aisu’u ha amokõ hykuere, heíje ináko reheve okeva’ekue.


Aháta aju, he’i osóva.

Avy’a ha ndavy’ái, he’íje iména manóva.

Ág̃ante re’áne che píkore, he’íje lóro.

Che ndaka’úi, he’i oka’úva.

Chéngo ha’emínte, he’i loríto óga.

Ivai la situ, he’íje hekakapa’ãva.

Javy’ahag̃uánte, he’íje ikomáipe omoakãperõva’ekue.

Jaikove, he’íje mondaha omonda’íramo.

Kavalete, heí isái mbykýva.

Cada cosa henda, he’íje iky oguerováva ityvytágui iñakãme.

La unión hace la fuerza, he’íje ikatĩjováiva.

Ndaha’evoi la ha’usepávakuri, he’íje asadohágui oñemuñava’ekue.

Ndaipóri forma, he’íje angu’ápe oñenóva.

Ña’aguata, he’íje iména katĩva.

Sapy’aite g̃uarã, he’íje iména sa’yjúva.

Tuicha rejavy, he’íje hetyma yvyráva oisu’úrõ chupe jagua.

El único que me queda bien, he’íje ijao peteĩva.

Arriéro rembe puku kavaju uhéi.

Arriéro vai pombéro villetéra.

Arriéro rekorei lápi de color morotĩ.

Arriéro juruméme kaseróla.

Mitã vai kururu ñembo’y.

Lígape jakare jepe ojahogáva.

Mandarína ha g̃uaig̃ui ndaikatúi ja’u ñemi.

Výro ha yvyra karẽ araka’eve ndopái.

Hovasyve tape yképe okakávagui.


. Ñembosarái ha tetia’erã (juegos y Pasatiempos) niko ha’e umi mba’e ñaha’ãkuaáva
ñande rapichakuéra ndive. Ã mba’e ñaikotevẽ ñande rekohápe ha upehaguére ndaikatúi
hese’ỹkuéra. Umi ojekuaavéva apytépe jaguereko: tuka’ẽ, kuäirũ kañy, tevi trápo, valíta,
tikichuéla; partído; calesita, carrera vosa, kambuchi jejoka, paila jeheréi, tata ári jehasa,
yvyrasỹi, tóro ñemoñarõ, toro kandil ha ambuéva.

. Vy’arã marangatúva (fiestas patronales). Ko’ápe oĩ 6 jasyteĩ: Reyes Magos; 21 jasyteĩ:


Ñandejára Guasu, Pirivevúipe; 2 jasykõi: La Candelaria, Kapiatãpe; 3 jasykõi: San Blas,
Pirivevui ha Itápe; 3 jasypo: kurusu ára; 24 jasypoteĩ: San Juan ára; 10 jasyapy: San
Lorenzo, Ky’ỹindy ha San Lorenzo-pe; 1 jasypateĩ: Todos los Santos, 2 jasypateĩ: día de los
difuntos, 8 jasypakõi: Tupãsy Ka’akupe; 21 jasypakõi: Santo Tomás, Paraguarípe; ha 24
jasypakõi: Tupãra’y arareñòi.

Características del Folklore


.
Folclore es una palabra que tiene su origen en el idioma inglés, y se aplica a las costumbres propias
de un pueblo en específico; este concepto se utiliza para expresar las costumbres de lugares que
pueden ser amplios como un país o particulares como pueblos pequeños o provincias.

Etimológicamente folclore se extrae del inglés “folk” (pueblo) y “lore” (acervo) y fue acuñado por
William John Thomson, quien se vio en la necesidad de distinguir las costumbres encontradas de
las costumbres vigentes.
Origen.- El concepto de folclore surgió por idea en voz del William John Thomson, quien tuvo la
misión propia de sintetizar las cualidades de un pueblo. Así pues pone en manos de un arqueólogo
en la que se fraguó el con sector folclor y su aplicación actual.

Su escritura.- Han existido discordancias en relación a la forma en que se debe escribir la palabra
folclor, en español es posible escribir la simplemente como “folclor”, pero por ser de origen inglés
es completamente correcto escribirla como “folclore”, “folklor” o “folklore”.

Diferencias étnicas.- Las diferencias en el folclor son distintas en cada pueblo, ciudad, país o
estado; así las diferencias del folclore de un lugar a otro son plenamente distinguibles y se han
concentrado en las diferencias entre costumbres, usos, manejos y diversas circunstancias, que
se enfocan a la idiosincrasia del pueblo de que se está hablando.

Pintura.- Los habitantes de los diferentes pueblos tienen tradiciones culturales específicas
sobre la pintura, en las que reflejan las cualidades de su gente a través de su historia. Pueden
variar ampliamente las calidades, materiales y señalamientos que se expresan con la pintura,
pero generalmente reflejan su idiosincrasia y cultura.
Escultura.- En la escultura se reflejan sobre todo los conceptos de las religiones de cada
pueblo, y en este tipo de información reflejan la concepción particular de cada pueblo sobre el
mismo Dios o diversas apreciaciones de Dios y sus respectivos Santos. En este sentido pueden
existir tótem, esculturas, bajorrelieves y formas similares de expresar la presencia física de un
ente y hace divino o particular.

Historias.- Las historias son el alma principal del folclore, púes estas indican la percepción de
los habitantes del lugar sobre hechos y circunstancias de vida que no pueden apreciarse sin el
precedente del folclore del lugar. Pueden existir múltiples acusaciones sobre de la historia, así
como también puede ser escrita simplemente hablada; pero siempre reflejan un pasado y
hacia glorioso uno que se considera prudente trasmitir. En este sentido, es posible que exista
una cierta falsedad o alteración, sobre todo en las historias que se trasmiten de boca en boca y
que son obviamente las más tradicionales.

Vestido.-La vestimenta suele ser un signo distintivo y ampliamente reconocido del folclor de un
lugar, precisamente porque en ese se reflejan los usos, costumbres y tradiciones que
fácilmente se reflejan cuando se realizan festivales, bailables, carnavales o conmemoraciones.

Comida.-En ese sentido es fácil reflejar la cultura de una zona, el vestido suele estar
ampliamente ligado a aspectos religiosos, místicos bocados sociedades o a tradiciones.

Anónimo.-El folclor se distingue claramente por no tener una autoría directa, pues se va
construyendo con la idiosincrasia cotidiana de un pueblo, sus creencias, usos, mitos, realidades
y diversas cualidades como querrás ganadas e incluso desastres naturales.

Tradición.-Se mantiene de ideas o conceptos que son sostenidos por la tradición,


independientemente de que se sigan nutriendo de ideas nuevas o nuevas percepciones de las
ya conocidas.

Colectividad.-Igualmente el folclor no se concentra en personas en lo particular, este es un


fenómeno colectivo que se presenta en las sociedades de muy diversas formas. Por ende este
es un concepto uso compartido y por lo mismo pertenece a todos por igual.

Vivo.-El folclor se encuentra vivo tal como sucede con las lenguas de uso cotidiano, pues era
enriqueciendo con el paso del tiempo adquiriendo nuevas costumbres, usos y proceso

II- Biografía de Narciso R. Colman. 5p.


• Obras
• Reconocimientos
• Cargos ocupados
• Nacimiento

NARCISO RAMÓN COLMÁN (ROSICRÁN):

NARCISO R. COLMAN : Nació en Valle’i, Dpto. de Ybytymi antes y hoy Caballero, el 29 de octubre de
1878, hijo de don Juan Vicente Colmán y de doña Rosa Isabel Cuéllar.
Cursó sus primeros estudios en el Liceo de Niños de la capital y luego en la la Escuela Normal.

Se dedicó a la profesión en el Ferrocarril C.C. del Paraguay corno Jefe de Estación. Pasó a Buenos
Aires en 1897. Fue telegrafista, 2° Jefe de Estación y Encargado de Boletería en Palermo (Pacífico).

Regresó a su patria como Jefe de Turno del Telégrafo Nacional.

Pasó a la administración de justicia donde comenzó como Escribiente de la Superior Cámara de


Apelación en lo Comercial y Criminal. Fue ujier y secretario, luego Juez de Paz de Caballero (1904).
Durante 35 años completó diversos cargos en la administración de justicia basta la categoría de
Juez de Paz en lo Civil y Comercial de San Roque, en lo Criminal en la capital y Juez Correccional.

Fue Jefe del Telégrafo Nacional en la central y Subinspector General del Telégrafo luego volvió a su
antiguo cargo de Juez Correccional de la capital donde obtuvo una Jubilación de 56 guaraníes.

En 1906, se casó en primeras nupcias con Victoria Mesán, de cuyo matrimonio nació María
Victoria, quien tuvo por esposo a don Eduardo Ricardo Jacks y en 1937 luego de viudo volvió a
casarse en segundas nupcias con Venancia González Conteras, con la cual procrearon cuatro hijos:
Narciso de los Reyes, Florencio de los Santos, Juan Bernabé y Teofilo Ramón Colmán.

Falleció en Asunción el 31 de Agosto de 1954.

OBRAS DEL MISMO AUTOR

OCARA POTY (Flores Silvestres) Dos tomos de poesías en guaraní con 402 págs. Edición 1927-1921-
Asunción.
ÑANDE ĬPĬ CUÉRA (Nuestros antepasados) Poema guaraní, etnogenético y mitológico, con 800
págs. Edición 1929 – Asunción.
MIL REFRANES GUARANÍES Diccionario paremiológico, que contiene una colección de máximas,
pensamientos, dichos, etc., etc., y un buen acopio de agüerías, remedios de supercherías y otras
creencias populares.
CAAVÓ TORĬ (Yerba hechicera) con cincuenta nuevos cantares en guaraní. Este trabajo constituye
el tercer tomo de “OCARA POTY”.
ERA (Almácigo) Una docena de temas de índole social para ser desarrolladas en conferencias
públicas, en guaraní, para mejor comprensión de los campesinos
Reconocimientos
Por su gran labor en lo cultural, el Gobierno Nacional de la Capital lo condecoró con la “Orden
Nacional del Mérito”.

En el año 1930, la Dirección del periódico de literatura «El Ideal» de Buenos Aires, le otorgó al
señor Colmán, una medalla de oro artística.

A su avanzada edad y ya retirado, tuvo la gran satisfacción de que la Asociación de Poetas,


Escritores y Artistas Guaraníes le organizara una caravana hasta su bello pueblo natal y le rindiera
un homenaje modesto pero emotivo y cordial, en el que, por más de 10 horas, le brindaron su
mejor repertorio.
Con Colmán revivió en el Paraguay el amor y la valoración por la lengua nativa, el guaraní. Fue el
primero de los poetas de las postguerra que enalteció la cultura y el idioma autóctona del país. Fue
el escritor que más escribió en la lengua de sus ancestros.

III- Biografía de León Cadogan. 5p.


• Obras que realizó durante su carrera
• Nacimiento
• Publicaciones
• Muerte
• Nacionalidad
• Infancia y estudios.

LEÓN CADOGAN : Nació en Asunción en 1889; fueron sus padres John Cadogan y Rosa
Stone. Australianos, miembros de un grupo que había llegado con el propósito, fallido, de
formar una colonia. LC hizo sus estudios primarios en la Escuela Alemana de Villarrica, y
aprendió su idioma; el segundo, pues el primero era el inglés de sus progenitores. Y
paralelamente aprendería el español, y más tarde el guaraní auténtico y varios dialectos, a
través de su estrecha convivencia con las parcialidades indígenas; guayakí, mbya, Pai-
tavytera, Chiripá. Cadogan realizo sus estudios de las etnias autóctonas desde el Caaguazú
hasta el Paraná, por más de 40 años; viviendo con los indígenas y como ellos, en su
ambiente natural selvícola. Y fue por entonces, el primero y único hombre blanco a quien
los naturales introdujeron en el conocimiento de sus rituales, en el significado de sus
invocaciones, antes nunca reveladas.

Los trabajos de Cadogan tuvieron amplia repercusión a través de revistas especializadas de


Méjico, Brasil, Francia, Alemania, EE.UU. de América. Ello permitió el decidido interés de
las entidades científicas de esos países en apoyar los estudios de una etnia extendida, de
rica cultura potencial y mal conocida a falta de estudios con rigorismo científico. Las
principales publicaciones de Cadogan, en español, son AYVU RAPYTA, GUAHÍ RATAYPY,
textos míticos de los mbya-guaraní del Guairá, TRADICIONES GUARANÍES, LAS CREENCIAS
RELIGIOSAS DE LOS MBYA-GUARANÍ, LA LENGUA MBYA-GUARANÍ, MITOLOGÍA CLÁSICA Y
MITOLOGÍA GUARANÍ, AVES Y ALMAS DE DIFUNTOS EN LA MITOLOGÍA GUARANÍ Y
GUAYAKÍ, HURGANDO EN LA PRE-HISTORIA GUARANÍ, MIL APELLIDOS GUARANÍES, LOS
DESCENDIENTES DE LOS ARA POTY YU, etc.

“Autodidacta -como todos los genios-, confiesa su cándida admiración para los dueños del
saber académico y del rigor sistemático. Pero fustiga con acrimonia a los “pseudo-
intelectuales” de la fauna nativa. En los escritos de León Cadogan hay un “tiempo axial” a
partir del cual conviene rastrear las dos vertientes de sus obras, que se abren
frecuentemente en meandros sinuosos cuya orientación no se intuye sino desde aquél
“divortium aquarum”: la publicación bajo el patrocinio de Egon Schaden, de su AYVU
RAPYTA. A partir de éste, se afirma el pulso del etnógrafo -según él entonces se autodefine-
y desaparecen los excursus apara cobrar su estilo una forma lineal; explayándose entre
ciertos tópicos que polarizan su atención: la indefensión del indio y la indefensión del
campesino paraguayo, que al final de cuentas reiteran la misma dialéctica de dependencia
ante los grupos de poder. (Ramiro Domínguez).
León Cadogan falleció en 1973; casado con María Pabla Gauto
Leyenda del Ñanduti.

Ñanduti (mombe’upy)
Ñanduti ha’e peteĩ mitãkuña ñande ypykuéra, oikóva ipehẽnguekuéra ndive peteĩ ysyry
rembe’ýpe, henyhẽva guyra ha yvotýgui.Ko’ẽ vove ikyvykuéra opu’ãva jepi voi ojapo
tembiapo ogapypegua, omongu’i avati, oikutu pira térã omba’apo hikuái yvyráre. Ñanduti
katu iñate’ỹeterei ha ikerana, kuarahy yvatéma jepi opu’ãva. Upéi oñembosarái
hapichakuéra ndive, ha oipo’o yva aju ha,Ituakuéraje ajaka apoha, peteĩ ára osẽ oho hikuái
mombyry oñemu hağua imba’erepyre, ha ohasa hikuái peteĩ ka’aguy, Ñanduti oho avei
hendivekuéra py’aguapy ha vy’ápe.
Pe tapére ha’e py’ỹi opyta ohóvo, itúva ha ikyvykuéra he’i jepi chupe ani hağua opyta
tapykuépe.
Oukuévoma ka’aruete upéicha jey ojapo; ipehẽnguekuéra oñemotenonde ha ha’e katu
oguata mbeguekatu hapykuerikuéra.
Kuarahy oñepyrũma okañy mbeguekatu ha upéicha oğuahẽ pyhare. Ñanduti avei
ohechakuaa oğuahẽmaha pyhare. Oñehendu umi mymba ka’aguy ñe’ẽ ha upéva
omongyhyje chupe, ipehẽnguekuéra katu ndojekuaavéima, mombyry opyta tapykuépe.
Oguata pe ka’aguýre, upéi ikane’õ ha upemarõ oheka moõpa oke hağua. Ohendu umi
jaguarete sapukái ha oturuñe’ẽ umi mbói. Ñanduti okyhyjeiterei ha oñepyrũ hasẽ. Upe
riremínte oñandu sapy’a ijati’y ári omoĩva ipo. Ka’aguy Jarýi osẽ chupe. ¡Chepytyvõ,
Chepytyvõ!, ojerure chupe Ñanduti. Upe kuñakarai he’i chupe: ani hağua mymbakuéra
ojapo hese ivaíva, ojapotaha chugui peteĩ ñandu’i. Ha upéicharõ okañytaha umi
mymbakuéragui.
Ñanduti upe guive oñepyrũ omba’apo, opa chugui pe ate’ỹ oguerokóvami ha oipyaha umi
mba’e
Ijojaha’ỹva porãgui, araka’eve ojehecha’ỹva’ekue mamove.
Kane’õ ha topehýi ojapyhy chupe, ha ha’e ohendúnte gueteri jaguarete sapukái: upemarõ
omba’apo
Jey márõ ojapo’ỹhaguéicha hekovépe.
Okañýma pe jasy ha ko’ẽ ohóvo, kuarahy iñapysẽ mbeguekatu ohesapévo pe ka’aguy.
Ñanduti ndaha’evéima”ñandu’i” oikojeýma chugui mitãkuña ñande ypykuéra ñemoñare.
Ojere jey upéi hógape pya’e, opyta’ỹre pe tapére. Oğuahẽ rire hógape omombe’u
ojehu’akue chupe, ha oñepyrũ ombo’e ipehẽnguekuérape “Ka’aguy Jarýi” omboe’akue
chupe. Ñanduti okakuaa ha ombo’e imemby ha umi hemiarirõme ojapo hağua pe mba’e
iporãitéva, hérava Ñanduti.
Pedro Moliniers arandukágui

Tembiaporã
1. Jaheka ã ñe’ẽ mba’épa he’ise

Ypykuéra: ymaguare

Ikyvykuéra: Ñanduti: Ñanduti ha’e ipehenguekuera pahague

Remiarirõ

2. Ñamoñe’ẽ ha upéi ñamoimba.


a) Ñanduti ha’e peteĩ ñande ypykuera oikóva ykyvykuerandive.
ã) Ikyvykuéra opu’ã jepi ojapo tembiapo ogapýpegua.
ch) Ñanduti katu iñate’ỹeterei ha ikerana kuarahy............ yvatéma jepi opu’ãva.
e) Ituakuéra ajaka apoha, ha peteĩ jey osẽ oho hikuai oñemu haguã.

3. Ñamoñe’ẽ ha upéi jahai añeteguáva térã añetegua’ŷva.

Kuarahy oñepyruma okañy mbeguekatu ha upéicha oguahẽ pyhare (añetegua’ỹ)


Oguata pe ka’aguýre, ikane’õ ha upémarõ oheka moõpa oke haguã (añetegua)
Ka’aguy jarýi osẽ chupe (añetegua)
Upe kuñakarai, ojapo chugui peteĩ "ñanduti" (añetegua’ỹ)

4. ¿Mba’e temiandúpa ohechauka? Ahaiguy.

a) Ysyry rembe’ýpe, henyhẽva guyra ha yvotýgui.


Ñañandúva
Ñahendúva
Ñahecháva

ã) Ijati’y ári omoĩ ipo.


Ñañandúva
Ñahendúva
Jahecháva

ch) Umi jaguarete sapukái.


Ñañandúva
Ñahendúva
Jahecháva

5. Ambohovái porandu

¿Moõ oiko mombe’upype he’iva? ¿Mba’ére oiko?

Peteĩ ysyry rembe’ype

¿Mba’épa ñanembo’e ko mombe’upy?

Ñande mbo’e ndovalei ha ñane kerana

¿Mba’éichapa ha’e ipehẽnguekuéra apytépe? ¿Mba’ére?


Ha’e ikerana ha opu’ã asaje

¿Mba’épa he’i chupe ituva ha ikyvykuéra? ¿Mba’ére?

Anive hag̃ua opyta tapeku’are háke heta oĩ mba’e ikatuva ojapo vai hese

S-ar putea să vă placă și