Sunteți pe pagina 1din 26

Ion IUGARIU

n. 6 iunie 1914 Bia, ROMNIA d. 1 februarie 1945 Polhora pri Brezno, CEHOSLOVACIA

narodil sa 6. jna 1914 Bia, RUMUNSKO zomrel 1. februra 1945 Polhora pri Brezne, SLOVENSKO

* Ion IUGARIU (06.06.1914, Bia/Tuii -Mgheru, Romnia 01.02.1945, Brezno, Slovacia) este un poet. Este fiul Floarei (nscut Griga) i al lui Ion ugar, miner, ambii de confesiune greco -catolic. n certificatul de natere numele lui iugariu apare maghiarizat: Sugar Janos. Prin decizia Ministerului de Justiie din 24 iunie 1936 numele i este schimbat n Ion Soreanu, dar scriitorul va semna Ion iugariu, Ione l ugar, folosind i pseudonime: Sonia Mug ur, Sergiu Bian i Ion Sorescu. Dup cursul primar urmat la Bia i Valea Borcutului (1924 -1928), face patru clase la coala Normal din Oradea (1928 -1932), apoi trece la Liceul Emanuil Gojdu" din aceeai localitate, pe care l va absolvi n 1936. Efectueaz stagiul militar la coala de Ofieri de Rezerv din Ploieti (1936 -1937), de unde iese cu gradul de sublocotenent. Din toamna lui 1937 urmeaz cursurile Facultii de Litere i Filosofie a Universitii din Bucureti, obinnd licena n 1942, cu teza Aspectul jurnalistic n literatura modern. Dup Dictatul de la Viena este ales preedinte al Asociaiei Studenilor Refugiai din Romnia. n intervalul 1943 iulie 1944 funcioneaz ca ef de cabinet n Ministerul Culturii Naionale, condus de Ion Petrovici. Mobilizat, ia parte la luptele pentru eliberarea Transilvaniei, ajungnd pn la Brezno, n Slovacia, unde cade eroic. Va fi decorat post-mortem, n 1945, cu Ordinul Coroana Romniei", n grad de Cavaler. n 1956 e renhumat n cimitirul militarilor romni de la Zvolen, lng Bansk Bystrica. Debuteaz n 1934 la Observatorul", revista liceului din Beiu, cu poemul Imnul tinereii. nceputurile literare i sunt patronate de Octav uluiu, pe atunci profesor la liceul din Oradea. Va mai colabo ra la Familia", Luceafrul", Eu i Europa", Sentinela", Porunca vremii", Universul literar", Revista Fundaiilor Regale" (unde n 1942 -1944 ine i cronica de poezie), Decalog", Pagini literare" (Turda), Convorbiri literare", Meterul Manole" (r ubrica Jurnal literar"), Basarabia literar", Vremea", Dacia rediviva", Bacul" (unde redacteaz n 1942 -1943 rubrica nsemnri") etc.
Primul volum de versuri, Trecere prin alba poart , aprut n 1938, vestea un poet vitalist, al extazului solar, ntr-un Cntec de pornire la drum. Autorul se recomand: Mai plin de soare necunoscut i cald ca o primvar, / Cnd mustete viaa n suflet i-n pmnt [...] Mi-am mbrcat gndul n azur i muselin / i mi-am scldat condeiu -n boare cristalin". Setea de via , dimineaa, primvara, soarele sunt sintagme -tem ale primei seciuni. Lirica erotic din cea de -a doua parte a crii pstreaz nota extatic, ntr-o adolescentin cntare a cntrilor": metaforele naturiste poteneaz puritatea versurilor dedicate fetei iubite, poezia se vrea o laud demn de idealitatea ei. Elegiile din a treia seciune conin reminiscene simboliste dar nsetatul de lumin solar, stenic, aspir s depeasc starea de morbidezza sau de spleen , aa nct textele rmn dominate de nirea vulcanic" i de clocotul de pasiune" (Octav uluiu). Paradisul peregrinar (1942) consolideaz imaginea poetului frenetic -vitalist chemat de zboruri spre luminile celeste: Aici e numai lupt aspr pentru soare. / n fiecare lacrim din vis se zbate / Chemarea nlimilor nemuritoare". Unele poeme anticipeaz patosul vntorilor de himere din baladele poeilor Cercului Liter ar de la Sibiu. Poezia - tematizat n cteva piese cu aspect de art poetic - e transcendere a umanei fpturi" sau a omenetilor ape", o sete mai mare, mai pur", care ne arde, ne arde, ne arde". Sau : O fug tot mai aspr dup cerul pur, / n suflet ca un rou trandafir ardea. / i cntecul nepmntean crescut din ea / Era balsam i hran pentru trubadur". Aceeai obsesie strbate, ascendent, ara de foc (1943), ampl compunere scris n prozodie tradiional, aprut n colecia revistei Meterul Manole". Poemul, o cutare a nli milor inaccesibile, nu e concep ut plastic, ci creat muzical-contrapunctic" (Ovidiu Papadima), folosind cu virtuozitate i eficien laitmotivul, anticipnd tehnica i chiar temele lui tefan Aug. Doina: Strine, ce vezi peste ape? / Afar tu singur nu sta, / Ci vino de noi mai aproape. / Strinul nimic nu zicea". Versurile din ciclul Elegii pentru Ardeal sunt tot nite laude, nchinate de data asta supremei fiine ardelene": evocare nostalgic nflcrat a munilor mei prieteni", cu pdurile, gorunii", a minerilor, a p rimelor iubiri, toate acestea filtrate prin ceaa luminoas a amintirii.

Crile tnrului Ion iugariu anunau un viguros poet al marilor aspiraii i ntrebri, care tia s evite prin muzicalitate i rigoare alunecrile n retorism. Jurnalul de front - publicat postum (1968) de un bun prieten, Laureniu Fulga, sub titlul Carnetele unui poet czut n rzboi - conine notaii de pe cmpul de lupt, consemnri de lecturi fcute pe apucate, confesiuni vibrante ctre soie (Santa Lucia"), dar mai ales triri pendulnd ntre sperane i aprehensiuni, consemnnd o alt sete", a nemuririi" prin oper, dar i spaima la gndul c nu i va mai putea scrie crile pe care le duc sub frunte".
Jurnalul e, la rndu -i, documentul unui spirit superior frenetic: Vezi de triete ntr-o continu nebunie pasionat - l ndeamn incandescent pe un prieten - Fii dominat de o pasiune. Numai pasionaii sunt n stare s ndeplineasc opere cu adevrat durabile i fecunde". Cronicile de la rubrica Viaa poeziei" din Revista Fundaiilor Regale" las s se ntrevad un critic al poeilor generaiei" (Mioara Apolzan), cu bune lecturi din lirica modern romn i strin, n al crui examen fervoarea alterneaz, le cas echeant , cu negaia neechivoc, ntr-un limbaj sobru i totdeauna urban. Studiul despre G. Bacovia, editat, de asemenea, postum (2002), indic familiarizarea cu poetica i momentul simbolist, cu temele specific bacoviene (provincia, periferia, cromatica particular etc.), ntregind chipul unei mari promisiuni.

*Ion IUGARIU (06.06.1914, Bia/Tuii -Mgheru, Rumunsko 01.02.1945, Brezno, Slovensko) bsnik. Meno matky je Floare (roden Griga), meno otca je Ion ugar, povolanm bank; obidvaja boli grckokatolckeho vyznania. V rodnom liste meno iugariu je uveden v maarizovanej podobe: Sugar Janos. Na zklade rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti zo da 24. jna 1936 dochdza k zmene mena na Ion Soreanu, ale spisovate sa aj naalej podpisoval ako Ion iugariu, Ionel ugar, priom pouval aj pseudony my: Sonia Mugur, Sergiu Bian a Ion Sorescu. Po ukonen zkladnej koly v Bia a Valea Borcutului (1924 1928) absolvoval tyri triedy v Oradei (1928 1932), nsledne tudoval do roku 1936 na Lceu Emanuil Gojdu v tom istom meste. Vykonal voje nsk slubu v kole pre rezervnch dstojnkov v Ploiesti (1936 - 1937), kde zskal hodnos poruka. Od jesene v roku 1937 tudoval na Filologickej a filozofickej fakulte Univerzity v Bukureti, kde v roku 1942 zskal diplom a vypracoval diplomov prcu s nzvom urnalistick aspekt v modernej literatre . Po druhej viedenskej arbitri bol zvolen za predsedu Zdruenia tudentov uteencov z Rumunska. V obdob 1943 jl 1944 pracoval ako vedci kancelrie na Ministerstve nrodnej kultry, ktormu predsed al Ion Petrovici. Zastnil sa bojov na vyslobodenie Transylvnie a dostal sa a k Breznu (Slovensko), kde padol ako hrdina. Posmrtne mu bolo udelen vyznamenanie Koruna Rumunska a hodnos Rytiera. V roku 1956 jeho pozostatky boli prenesen na cintorn rumunskch vojakov vo Zvolene nealeko Banskej Bystrice. Debutoval v roku 1934 v asopise lcea v Beius Observatorul (Pozorovate) bsou Hymna mladosti . V literrnych zaiatkoch bol podporovan pnom Octav Sulutiu, ktor bol uiteom na lceu v Oradei. Spolupracoval aj s asopisom Familia (Rodina), Luceafarul (Zornica), Eu si Europa (Ja a Eurpa), Sentinela (Str), Porunca vremii (Prkaz doby), Universul literar (Literrny vesmr), Revista Fundatiilor Regale (asopis krovskch nadci, v ktorom v rokoch 1942 1944 viedol bsnick kroniku), Decalog (Desatoro), Pagini literare (Literrne strnky, Turda), Convorbiri literare (Literrne rozhovory), Mesterul Manole (Majster Manole, v rubrike Literrny dennk), Basarabia literara (Literrna Basarabia), Vremea (Doba), Dacia rediviva, Bacaul (v ktorom rediguje v rokoch 1942 1944 rubriku Zpisky) at. Prv zbierka bsn, Prechod cez bielu brnu, ktor vznikla v roku 1938, ohlasovala vitalistu, bsnika slnenej extzy v Piesni o vydan sa na cestu . Autor sa predstavuje nasledovne: Pln neznmeho slnka, teplho ako jar,/ Ke ivot prti z due a zo zeme [...] Do blankytu a muelnu obliekol som mylienku / A okpal som pero v krytlovom vnku. Smd po ivote, rno, jar, slnko s asto opakovanmi obrazmi v prvej asti. Erotick lyrika z druhej asti knihy si zachovva extatick charakter v mladckej piesni piesn: naturistick metafory zvrazuj istotu verov venovanch milovanej ene, priom cel bse je poklonou hodnou jej idelnosti. Elgie z tretej asti obsahuj symbolistick reminiscencie, ale bsnik smdn po ivotodarnom slnenom jase sa sna prekona stav morbidezza alebo spleen , take jeho texty s naalej dominovan vulkanickm prdenm a prekypujcou vou (Octav Sulutiu). Paradisul peregrinar (Putujci raj, 1942) upevuje obraz frenetickho vitalistu, ktorho neodolatene lkaj nebesk svetl: Tu je len drsn boj o slnko / v kadej slze sna sa zvja / volanie nesmrtench vok. Niektor bsne predchdzaj ptos lovcov chimr z bald bsnikov Literrneho krku v Sibiu. Pozia tematizovan v niekokch bsach s aspektom ars poetica je transcendencia udskej bytosti alebo udskch vd, je v, istej smd, ktor ns pli, pli, pli. Alebo: Stle drsnej beh po istom nebi / ako ervena rua v srdci horel. / A nebesk spev, ktor z neho vzkypel / bol pre trubadra balzamom a nastenm. Rovnak stpajce tendencie sledujeme v rozsiahlej skladbe Tara de foc (Ohniv krajina, 1943), ktor je napsan v tradinej prozdii a bola publikovan v asopise Mesterul Manole. Bse, hadanie nedosiahnutench vin, nie je koncipovan plasticky, ale hudobne -kontrapunkticky (Ovidiu Papadima), vyuvajc virtuzne a inne leitmotv, m anticipuje techniku a tmy bsnika Stefan Aug. Doinas: - Cudzinec, o nad vodami vid? / Nebu vonku sm, / ale pr k nm bl. / Cudzinec vak ticho stl. Vere z cyklu Elgie pre Ardeal s tie poklony venovan tentoraz zvrchovanej sedmohradskej bytosti: ohnivo a nostalgicky evokuje mojich druhov - vrchy s lesmi, dubmi, bankov, prv lsky, priom vetko je prefiltrovan cez svetl opar spomienok. Knihy mladho Ion iugariu ohlasovali energickho bsnika vysokch apirci a otzok, ktor sa vedel vyhn rtorizmu muziklnosou a presnosou. Jurnalul de front (Vojnov dennk) publikovan posmrtne (1968) dobrm priateom Laurentiu Fulga pod nzvom Carnetele unui poet czut n rzboi (Dennky bsnika padlho vo vojne) obsahuje zpisky z bojovho poa, narchlo napsan itatesk poznmky, hlbok vyznania adresovan manelke (Santa Lucia), ale hlavne prevania oscilujce medzi ndejou a obavami; je tu vyjadren smd po nesmrtenosti, ale aj strach z toho, e nebude ma monos da na papier knihy, ktor nos pod elom. Dennk je dokladom o vysokom frenetickom duchu; vyplva to aj zo slov adresovanch priateovi: i neustle vo vnivom blznovstve, bu ovldan vou. Le n vniv jedinci s schopn vytvori skutone trvce a plodn diela. Kroniky z rubriky ivot pozie z asopisu krovskch zdruen odhauj kritika bsnikov danej genercie (Mioara Apolzan) s rozsiahlou itateskou sksenosou v domcej a zahraninej lyrike; zanietenos sa tu strieda, le cas echeant , s jasnou negciou v jednoduchom, ale vdy mestskom jazyku. tdia o G. Bacov ia vydan posmrtne (2002) poukazuje na dvern poznanie symbolistickej poetiky, s tmami pecifickmi pre tohto bsnika (vidiek, perifria, osobitn chromatika at.), m dopa obraz vekho prsubu.

** Fragment din scrisoarea doctorului Eugen CIURA (Regimentul 27 Infanterie) adresat soiei poetului, d-na Lucia OREANU-IUGARIU: Dup ocuparea orelului Tisovec , ne-am ndreptat spre oraul Brezno de pe valea rului Kran. oseaua, minat i barat de tot felul de obstacole, ne-a obligat s-o apucm peste creste, unde am dat de nemi i unde am stabilizat frontul. ntre timp, Brezno a fost cucerit de alte uniti ale noastre, i tot efortul s -a concentrat pe pstrarea cu orice pre a oraului. Oraul ns a fost supus zi i noapte unui masiv bombardament de artilerie, al crui tir se zice c era dirijat de doi nemi, care rmseser ascuni n turnul bisericii i aveau cu ei aparat de radio -emisie. Pentru a nu expune primejdiei coloanele aflate n mar, comandantul regimentului a ordonat replierea ace stora pe extremele oraului. Se crease totui nvlmeal prea mare, i era absolut nevoie de un spirit calm care s ordoneze desfurarea acestei micri. Dei colonelul l -a invitat pe Soare n trsura personal, s-l duc n spatele frontului (Soare fiind foarte bolnav, dureri atroce din cauza unei infecii n organism, de neremediat n condiiile de front), Soare totusi a refuzat i a rmas pe loc. E chiar ora cnd artileria german ncepe s trag din plin asupra oselei aglomerate i a cii ferate care ducea spre ora. Soare, n clipa aceea, se afla chiar pe marginea oselei, ntr -un punct pe care el l va fi socotit ocrotit de orice primejdie, calm, continund s dea ordine. Un proiectil ns a czut foarte aproape, explozia l -a surprins n picioare. Cei de fa la aceast nenorocire spun c i -au fost fracturate amndou picioarele, a fost de asemenea lovit i n abdomen. I-au strns imediat coapsele n moletiere, ca s poat stpni pierderea mare de snge pe care o avea, l -au urcat n ataul unei motociclete i au pornit cu el spre ambulana regimentar. Soare a mai apucat s spun cteva cuvinte Lucia, te pierd... Salvai-m... dup care i-a pierdut cunotina. n drum spre ambulan, cam la vreo zece minute dup rnire, s-a stins fr s-i mai fi revenit. A fost nmormntat n cimitirul comunal din Polhora pri Brezno , n ziua de 1 februarie, mpreun cu alt sublocotenent Stoica, tot din unitatea noastr, i nc apte soldai czui n aceeai zi. Slujba au fcut -o preotul regimentului i preotul satului, au luat parte femei i oameni din sat, de asemenea un mic grup de partizani slovaci, garda de onoare. Not: Soare = Ion IUGARIU

** ryvok z listu lekra Eugen CIURA (Regiment 27 Pechota) adresovanho manelke bsnika pani Lucia OREANUIUGARIU: << Po obsaden mesteka Tisovec sme vyrazili smerom k mestu Brezno , ktor le pri rieke Hron. Pretoe cesta bola zamnovan a blokovali ju rzne prekky, boli sme nten vybra sa cez vrchy, kde sme stretli Nemcov a stabilizovali sme front. Medziaso m Brezno bolo obsaden almi naimi jednotkami a vetko silie bolo zameran na jeho udranie za kad cenu. Mesto vak bolo dom a nocou predmetom delostreleckho bombardovania, za ktorm sa hovorilo, e stli dvaja Nemci, ktor zostali skryt vo vei kostola a mali u seba vysielaku. Aby nevystavil nebezpeenstvu pochodujcich vojakov, velite pluku nariadil ich stiahnutie sa na kraj mesta. Vade toti panoval vek zmtok a bolo potrebn, aby niekto s pokojnou mysou riadil tento presun. Plukovnk pozval pna Soare (Slnko Ion Siugariu) do svojho osobnho koa, aby ho previezol za front (Soare bol toti chor, trpel trznivmi bolesami kvli infekcii v tele, ktor nebolo mon vyliei v danch podmienkach), ale Soare odmietol a zostal na mieste. Bolo to prve v ase, ke nemeck delostrelectvo zaalo striea naplno na preplnen cestu a na eleznin tra vedcu do mesta. V tom ase Soare sa nachdzal na okraji cesty, v bode, ktor sa mu zdal celkom bezpen. Bol pokojn a naalej vydval rozkazy. Jedna zo striel vak padla vemi blzko veda neho a vbuch mu zasiahol nohy. Svedkovia tohto neastia hovoria, e mal zlomen obe nohy a bol zasiahnut aj do brucha. Okamite mu zavinuli stehn do ovinovaiek, aby sa zabrnilo vekej strate krvi, naloili ho do postrannho vozka motocykla a vydali sa s nm do ambulancie regimentu. Soare ete stihol poveda pr slov Lucia, strcam sa... Zachrte ma... a nsledne stratil vedomie. Na ceste k ambulancii, pribline 10 mint od zranenia, zomrel. Bol pochovan na obecnom cintorne v Polhore pri Brezne da 1. februra spolu s alm porukom Stoica, tie z naej jednotky, a s almi siedmimi vojakmi padlmi v ten ist de. Pochovali ho vojensk a dedinsk kaz. Pohrebu sa zastnili aj eny a udia z dediny, mal skupina slovenskch partiznov a estn str.>> Poznmka: Soare (Slnko) = Ion IUGARIU

Poetul-erou Ion IUGARIU din LUCRRILE DE REFERIN:


Poezie Misiunea mea in lumea aceasta e poezia (Ion IUGARIU) La 6 iunie 1914 se nate primul biat (dintr- un numr de ase) al familiei de mineri- aurari Ion i Floarea UGAR, n localitatea Bia (Maramure). Aici i petrece copilria, ntr- un peisaj pitoresc i o lume precar, cel ce avea s devin mai trziu poetul i eseistul Ion IUGARIU. De aici vor rsri n curnd poeziile Minerii mei, Bia, Satul natal .a., autobiografice. Vara anului 1936 proasptul bacalaureat i- o petrece pe meleagurile natale, mai ales la Bia, unde lucreaz intens la Incantaii, ciclu liric ce st n centrul ateniei sale n vederea alctuirii volumului de debut, Trecere prin alba poart. Eseu. ara Crinilor S ieim zgomotoi pe cmpul de lupt, vorbind n numele unei Romnii pretenioase i nemulumite, o Romanie care atac direct marile probleme ale omenirii... (Ion IUGARIU) Ne doare ntunericul care ne nconjoar... (Ion IUGARIU) A vrea ca viaa mea ntreag s fie un altar de jertf, un rug aprins pe care s- mi ard sufletul, o cruce pe care s mi-o port cu resemnare... ateptnd nvierea... (Ion IUGARIU) Critic literar. Viata poeziei Ion IUGARIU ncearc s definitiveze un volum de comentarii critice intitulat Viaa poeziei cu studii despre Mihai BENIUC, Emil BOTTA, Ovid CALEDONIU, Gherghinescu VANIA, Emil GIURGIUCA, Ion MOLDOVEANU, Theodor Al. MUNTEANU, George PETCU, Grigore POPA .a. Didactic i comun, versul su rmne cenuiu i inexpresiv, ratnd un coninut sufletesc bogat. Poetul trebuie s se adune, s fie el nsui. (Ion IUGARIU despre Petre STATI) Deficiena acestei crti st n inegalitatea ei. Poetul Teodor Al. MUNTEANU nu a ajuns nca la o expresie personal definitiv... care s dea poeziilor sale acea garanie de unitate, de originalitate, absolut necesar pentru un poet realizat. (Ion IUGARIU) Cam ndrazne i cam nepotrivit. Abisul ruginit pe mn. i nc un abis argintat ! Dar n versul al doilea? Clopotele verzi latr ctre stele! Nu gsii c e un preiozism regretabil? Dar s trecem peste aceste mici inconveniente. Cartea d - lui Emil GIURGIUCA definete un puternic talent poetic... (Ion IUGARIU)

Proz scurt, teatru, roman La 10 februarie 1942 Ion iugariu i scria logodnicei sale: n ultimele zile m bate gndul unei piese de teatru pe care a intitula -o : Olarul. E vorba anume de un olar vestit din antichitate care reuete dup o munc de mai multe zeci de ani, s creeze un vas att de frumos nct Cetatea l pune s plteasc bir pentru el. De -acum toat viaa lui nu face altceva dect muncete pentru a plti birul. Pn la urm ns Cetatea ridic att de mult birul cerut nct el nu mai poate plti. El vinde atunci vasul ca s plteasc birul... Piesa ar simboliza raporturile dintre artist i lume. Fiecare creator autentic se aseamn cu olarul acesta. Opera lui este att de frumoas nct lumea l pune s plteasc un bir de suferin i de ncercri, pe care pn la urm nu le mai poate plti. Atunci vinde i el vasul, ca i olarul meu, s plteasc birul. Este moment ul cnd trebuie s sacrifice pe artistul din el pentru omul din el, moment pe care -l triete fiecare artist. Eu a vrea s fiu totui un olar care nu-i vinde vasul. A vrea s m iubeti att de mult i n aa fel nct birul meu s nu fie prea mare. (Soare pentru Lucia - Fragmente din scrisori). In septembrie 1943 ncepe s scrie romanul Emanoil. Din toate acestea, ns, n- au rmas dect pagini disparate, restul pierzndu- se n condiiile deosebite care au urmat. Trenul sosi in Baia Mare cu 45 de minute ntrziere... Melania se urc n trsur cu geamantanul n fa i fcu semn moneagului c poate pleca... Ea se uit atent n jur. Case mici, acoperite cu indril, unele zidite din brne groase din lemn, erau nirate de - o parte i alta a drumului. n fa, ctre strad, fiecare cas avea un trna, frumos ncrustat cu dalta... Pe sfori groase sau pe srme, legate ntre stlpii din fa, se blngneau rufe de tot felul: cmi brbteti, pantalonai de dame, combinezoane..., tunici galbene, murdrite de scurgerile din min... Domnioar, am ajuns la tefan! Melania nelesese... i intr pe terasa restaurantului... n curnd va veni birjarul s- o ia. Va ajunge n Bia. Ce va gsi acolo? (din Soare de iarna nceput de roman, Ion IUGARIU) Articole de pres (caracter social-politic) ntre anii 1921- 1924 viaa grea a familiei l oblig pe copilul Ion s munceasc nca de mic la extrasul i splatul aurului, alturi de prini. Date fiind condiiile vitrege de munc, n teampuri strvechi i cu tehnici primitive, nca de pe acum se fac simite simptomele unui reumatism articular, cu pecei pentru toat viaa. Oraele de grani, cum e Baia Mare, s se gndesc i la mulimea strinilor care le mpestrieaz locurile... Altfel ne amenin ratarea. (Ion IUGARIU) Societatea Loma a nceput expolatarea. Se dezbrcau munii de hlamida verde i priveau melancolici n soare. Cum nsa comuna Bia n- are gar, trebuind s transporte materialul 10 km pn la gara Buag, cruaii s- au prezentat conductorilor firmei i au cerut de lucru... Cum era s fac bietul cru romn concuren, cu caii si slabi, matahalei cu roate i zgomot infernal? ... Nu peste mult ns, proprietarii camioanelor au observat c transportul este ngreunat din cauza acestor crui nespalai... n felul acesta au rmas pe drumuri vreo 500 i mai bine de crui din comunele Bia, Tuii de Jos, Mgheru, Buag, Cicrlu, Ssar i altele. (Ion IUGARIU)

Corespondena In iulie 1942 obine paaport i trece n partea de nord a Transilvaniei, la Bia, unde i vede prinii pentru ultima oar. Considerat indezirabil de ctre autoritile hortyste, datorit atitudinii sale politice, e obligat s fac zilnic cte 12 km pe jos, pn la postul de jandarmi, pentru viz. ncearc a doua oar n acelai an s- i revad prinii, dar nu mai primete aprobare. De- a lungul ntregului an, poetul a corespondat cu Lucia STROESCU, viitoarea sa soie. Cele mai multe dintre scrisorile sale sunt de dragoste. Draga mea Lucia, / ...Laureniu (FULGA) se afl din nou pe front... mi cere haine de ln, tutun de pip i multe, foarte multe tiri de pe la noi. Haine de ln miar trebui i mie pentru la iarn (cred c voi fi chemat i eu)... i- a fi foarte recunosctor. Trimit multe salutari D- oarei MARCU, iar pe tine te srut cu aceeai mare iubire. / Al tu: Soare (Bucureti, 28. VIII. 1942) Grav bolnav vino imediat. Soare (Ploieti. Telegram. 18.II.1943) Iubita mea Chriss, / Nici astzi n- am primit rndurile tale mult ateptate. Eu i- am scris n fiecare zi cte o carte potal... / Soare (Ploieti, 4. III. 1943) Draga mea, / Cnd am primit mandatul telegrafic am avut remucri... Tot mai greu pot ndura deprtarea asta. Fii mereu cea de acum, iubete- m i ai grij de mine. Ce face ara de foc?... / Te srut Soare (Bacu, 11. IV. 1943) Draga mea soie, / Am ajuns cu bine in Odessa. Deocamdat nu pot s- i dau adresa unde locuiesc pentru c nu locuiesc nicieri. ti voi scrie ns imediat ce voi gsi locuin... (Telegrama, 8 sept. 1943) Iubito, / Rndurile tale sunt pline de dragoste, de soare... Dac ai timp te- a ruga s treci pe la o librarie i s- mi cumperi dou- trei cri din cele mai noi. S mi le trimii... M- am prostit de tot. Nu am nici mnui pentru iarn. Dac ai putea s faci de ln... Acas la Bia cred c e jale. Pe acolo a trecut rzboiul. / Cu drag: Soare (17. XI. 1944) Draga mea, / ...Scrisorile astea le vei primi trziu... Eu ii scriu mereu... A fi fericit dac a sosit declaraia mea, prin care ii mresc cota lunar... Solda total e de... / Cu aceleai doruri nepotolite, te srut: Soare (31 ianuaria 1945) Pagini de Jurnal Am nceput s ne ngropm n noroi. Suntem plini de murdrie, ne mnnc pduchii. Pe poziii mai sunt 150 de oameni. Cnd a m plecat de la Jitaru eram 1000. Pe unde am trecut am lsat numai morminte i rn amestecat cu snge. Tare am pltit scump Ardealul! Am vzut cum plng soldaii cnd pleac la atac, am auzit strigtele disperate ale rniilor rmai ntre linii. Nu s- a dus nimeni s- i ridice. O! crile frumoase care vorbesc de eroism, de vitejie! Cte minciuni mpodobite. Am vzut la Otopeni un camion cu eroi... Li se luaser bocancii. Unii miroseau a hoit putred... Un elev adjutant era complet gol... Poate l mai atept

acas cineva s se ntoarc. Alturi de el erau doi nemi... i nfrise moartea. Mergem mai departe. Ci vor ajunge pn la capt ? ... Cristeti, jud. Mure / 5 octombrie, 1944 Sunt emoionat. mi aduc aminte de pregtirile de Crciun de acas. Mama fcea colaci, toi alergau, muceau de zor. Eu aranjam pomul de Crciun... Tu, iubito, te pregteti i tu de Crciun. Te vd cum plngi, cum m chemi. Sunt departe... Nu te aud... Aud numai tunul... E o simfonie neagr... Bieii mor... n camera de alturi plng soldaii rnii... Nu, nu e Crciunul... Pereny, 24. XII. 1944 Stm n refacere, ne despduchiem, ne splam, reparm armamentul... Triesc gol de pe o zi pe alta, fr timp, fr ateptri, fr regrete... Mi- a venit n minte iubita, amintirile, trecutul... Sunt gol... Nu sunt nimic... Aa ncepe moartea. Debrete, 6. I. 1945 ... Inamicul opune rezisten nverunat, dei cauza lui e definitiv pierdut. M gndesc la Lucia, la viitor. Voi merge acas, voi scrie din nou... N-ar mai trebui s moar nimeni... Iablonca, 22. I. 1945

Bsnik - hrdina Ion IUGARIU z REFERENNCH PRC:


Pozia Mojm povolanm na tomto svete je pozia (Ion IUGARIU) 6. jna 1914 sa narodil prv zo iestich chlapcov rodiny bankov- zlatnkov Ion a Floarea UGAR v obci Baita (Maramures). Tu,v malebnej krajine a neistom svete, preil svoje detstvo bsnik a esejista Ion IUGARIU. Tu sa zrodili autobiografick bsne Minerii mei (Moji banci), Baita, Satul natal (Rodn dedina) at. erstv maturant strvil leto 1936 v rodnom kraji, najm v Baita, kde pracoval intenzvne na lyrickom cykle Incantatii (Zariekavania), ktor bol kovm pre vznik debutovej zbierky Trecere prin alba poarta (Prechod cez bielu brnu). Esej. Krajina ali Vyjdime hlune na bojov pole ako hovorcovia nronho a nespokojnho Rumunska, ktor to priamo na vek problmy udstva... (Ion IUGARIU) Bol ns tma, ktor ns obklopuje... (Ion IUGARIU)

Prial by som si, aby cel mj ivot bol obetnm oltrom, zaplenou hranicou, na ktorej by horela moja dua, kr, ktor by som nosil zmieren v neustlom napt... oakvajc vzkriesenie. (Ion IUGARIU) Literrna kritika. ivot pozie Ion IUGARIU sa snail dokoni zbierku tdi s nzvom ivot pozie, vzahujcich sa na diela spisovateov Mihai BENIUC, Emil BOTTA, Ovid CALEDONIU, Gherghinescu VANIA, Emil GIURGIUCA, Ion MOLDOVEANU, Theodor Al. MUNTEANU, George PETCU, Grigore POPA at. Didakticky a obecne jeho ver zostva ed a nevrazn a vytrca sa z neho bohat duevn obsah. Bsnik sa mus pozbiera, mus by sm sebou. (Ion IUGARIU o spisovateovi Petre STATI) Nedostatok tejto knihy spova v jej nevyrovnanosti. Bsnik Teodor Al. MUNTEANU sa ete nedostal k definitvnemu osobnmu vrazu..., ktor by zabezpeil zruku jednoty, originality hodnoty absoltne nevyhnutn pre uznvanho bsnika. (Ion IUGARIU) Trochu odvny a nevhodn. Priepas zhrdzaven na ruke. A ete postriebren priepas! A v druhom veri? Zelen zvony tekaj na hviezdy! Nezd sa vm, e tu ide o nepotrebn preciozitu? Ale nemusme si vma tieto drobn nedostatky. Kniha pna Emil GIURGIUCA predstavuje vrazn bsnick talent... (Ion IUGARIU) Krtka prza, divadlo, romn 10. februra 1942 Ion iugariu pe svojej snbenici: V poslednch doch som premal o napsan divadelnej hry, ktor by som nazval Hrniar. Bola by o znmom hrniarovi zo staroveku, ktor po niekokch desaroiach plnch neustlej prce vytvoril tak krsnu ndobu, e Mesto mu nariadilo, aby odv dzal za u da. Od tejto chvle cel svoj ivot nerobil ni in len pracoval, aby mohol tto da zaplati. Po nejakom ase Mesto natoko zvilo dane, e nebol schopn ich alej splca. Nakoniec hrniar predal ndobu, aby ich mohol zaplati... Tto hra by symbolizovala vzahy medzi umelcom a svetom. Kad autentick tvorca sa podob na tohto hrniara. Jeho dielo je tak krsne, e svet ho nti plati dane utrpenia a skok, ktor nakoniec nie je schopn splca. Preto pred ndobu, ako mj hrniar, aby zaplatil da. Nastal moment, ke mus obetova umelca za loveka. Tento moment preva kad umelec. Ja by som vak chcel by hrniarom, ktor si nikdy nepred nd obu. Prial by som si, aby si ma milovala tak vemi a takm spsobom, aby moja da nebola prli vysok. (Soare pre Luciu ryvky z listov) V septembri 1943 zana psa romn Emanoil. Zostali z neho vak len ojedinel strany, ostatn sa stratili v pecifickch okolnostiach, ktor nasledovali.

Vlak priiel do Baia Mare s 45- mintovm mekanm... Melania nastpila do koa s kufrom pred sebou a naznaila starcovi, e me vyrazi... Pozrela sa pozorne okolo seba. Na oboch stranch cesty stli mal domy pokryt indom, niektor z nich postaven z hrubch drevench trmov. Vpredu, smerom na ulicu, kad dom mal terasu krsne vyzdoben dltom... Na hrubch lanch alebo na drtoch zaviazanch na prednch stpoch viseli velijak kusy obleenia: musk koele, dmska bielize, kombinzy..., lt tuniky zapinen v bani... Slena, u sme u tefana! Melania pochopila... a vola na terasu retaurcie... oskoro prde pre u koi. Dostane sa do Baita. o tam asi njde? (zo Zimnho slnka zaiatok romnu, Ion IUGARIU) Novinov lnky (socilno-politick charakter) Medzi rokmi 1921 1924 ak ivot rodiny printil diea Ion, aby pracoval od mala pri abe a umvan zlata spolu s rodimi. Kvli tvrdm podmienkam prce, so starmi stupami a primitvnymi technikami, u v tomto obdob zaal pociova prznaky kbovho reumatizmu, o zanechalo na om celoivotn dsledky. Hranin mest, ako je Baia Mare, nech myslia aj na mnostvo cudzincov, ktor im spestruj kraj... Inak nm hroz zlyhanie. (Ion IUGARIU) Spolonos Lomas zaala abu. Vrchy prili o svoj zelen pl a melancholicky pozeraj do slnka. Kee obec Baita nemala eleznin stanicu a bolo potrebn preva drevo do vzdialenosti 10 km a na stanicu Busag, povoznci prili za vedenm firmy a poiadali o prcu... Ako vak mohol sai chudk rumunsk povoznk so svojimi slabmi komi obrovi s kolesami a pekelnm hlukom? ... Onedlho vlastnci kaminov si vimli, e doprava je brzden tmito povoznkmi... Nsledkom toho zostalo bez prce viac ako 500 povoznkov z obc Baita, Tautii de Jos, Magheraus, Busag, Cicarlau, Sasar a in. (Ion IUGARIU) Korepondencia V jli 1942 zskal pas a odiiel do severnej asti Transylvnie, do obce Baita, kde sa stretol naposledy so svojimi rodimi. Kee kvli svojmu politickmu postoju bol povaovan za neiaduceho hortystickmi radmi, bol povinn absolvova pei kad de 12 km a na policajn stanicu pre vzum. V tom istom roku sksil ete raz navtvi svojich rodiov, ale nedostal na to povolenie. Poas celho roka bsnik si vymieal listy so svojou budcou manelkou Lucia STROESCU. Vina jeho listov m bostn charakter. Moja drah Lucia, / ...Laurentiu (FULGA) je znovu na fronte... Potreboval by vlnen obleenie, tabak do fajky a vea, vea noviniek tam od ns. Aj ja by som potreboval vlnen obleenie na zimu (zd sa, e zober aj ma)... Bol by som ti vemi van. Posielam pozdravy slene MARCU a teba bozkvam s rovnakou vekou lskou. / Tvoj: Soare (Bukure, 28.VIII.1942) Vne chor, pr o najskr. Soare (Ploiesti. Telegram. 18.II.1943)

Moja mil Chriss, / Ani dnes som nedostal tvoje tak vemi oakvan riadky. Ja som ti psal kad de pohadnice... / Soare (Ploie sti, 4.III.1943) Moja drah, / Ke som dostal telegrafick platobn prkaz, mal som vitky svedomia... Stle aie prevam tto vzdialenos. Bu stle tak, ak si dnes, b ma a staraj sa o ma. Ako sa m Krajina oha? Bozkva a Soare (Bacau, 11.IV.1943) Moja drah manelka, / Docestoval som v poriadku do Odessy. Ete ti nemem posla adresu, lebo zatia nebvam nikde. Ale napem ti hne, ako si njdem ubytovanie... (Telegram, 8. sept. 1943) Milovan, / tvoje listy s pln lsky, slnka... Ak by si mala as, zjdi, prosm, do knhkupectva a kp mi dve- tri najnovie knihy. Poli mi ich... Duevne som vemi upadol. Nemm ani rukavice na zimu. Ak by si mi mohla ich uplies z vlny... Doma, v Baita, je asi vemi ako. Ke vs navtvila vojna. / S lskou: Soare (17.XI.1944) Moja drah, / ...Tieto listy dostane vemi neskoro... Ja ti stle pem... Bol by som rd, keby si dostala vyhlsenie, ktorm ti zvyujem mesan kvtu... Celkov hodnota mojej vplaty je... / S rovnakmi neutchajcimi tbami v srdci a bozkva: Soare (31. janur 1945) Strnky z dennka Zaali sme sa topi v bahne. Sme pln piny, zoieraj ns blchy. Na pozcich stoj u len 150 osb. Ke sme odchdzali zo Jitaru, bolo ns 1000. Na ceste sme za sebou nechali len hroby a hlinu zmiean s krvou. Vemi draho sme zaplatili za Sedmohradsko! Videl som, ako pla vojaci, ke id do toku, poul som zfal vkriky ranench. Nikto im neiel pomc. Ach! Tie krsne knihy, ktor hovoria o hrdinstve, o statonosti! Koko klamstiev. Videl som v Otopeni kamin hrdinov... Vzali im topnky. Niektor pchli ako hnil zdochliny... Jeden tudent adjunkt bol plne nah... Mono ho doma ete niekto ak. Veda nich boli dvaja Nemci... Smr z nich urobila bratov. Ideme alej. Kok to zvldneme?... Cristesti, okres Mures / 5. oktber, 1944 Som vzruen. Spomnam si na vianon prpravy z domu. Matka piekla kole, vetci pracovali, vade vldol zhon. Ja som pripravoval vianon stromek... Milovan, ty sa tie chyst na Vianoce. Vidm a, ako plae, ako ma vol. Som aleko... Nepoujem a... Poujem len del... T iernu symfniu... Chlapci zomieraj... Vo vedajej miestnosti pla ranen vojaci... Nie, nie s Vianoce... Pereny, 24.XII.1944 Odpovame, odvivujeme sa, umvame sa, opravujeme zbrane... ijem przdny, zo da na de, bez asu, bez oakvan, bez tosti... Prila mi na um milovan ena, spomienky, minulos... Som przdny... Som ni... Takto zana smr. Debrete, 6.I.1945 ... Nepriate kladie prudk odpor, hoci pre neho je u vetko straten. Myslm na Luciu, na budcnos. Pjdem domov, budem znovu psa... Nikto by u nemal zomiera... Iablonca, 22.I.1945

Debrte, 3.I.1945 Cestovali sme cel noc, v zime, na voze so strelivom. Omrzli mi nohy, ruky. Spadli mi kone, niektor zdochli na okraji cesty. Zrazu sme sa ocitli pred akmi a nepriechodnmi horami eskoslovenska. Dedina, v ktorej sme sa zastavili, je mal, pekn ako nae vrchrske dedinky pri Baia-Mare. Som smutn, nieo mi chba.

Debrte, 6.I.1945 Odpovame, odvivujeme sa, umvame sa, opravujeme zbrane. Mm vemi vea roboty. Bvam v malej, pinavej a studenej kuchyni. Spme traja v jednej posteli. Dedinka je mal a ns je vea. Ale mme sa dobre. Veer sme hrali Rhumy s dr. Ciurom, s porukom Barom a s podporukom Bujorom. Prehral som 75 lei. Kadch 10 mint som volan k telefnu. Dostvam rozkazy rozda pitole, kopa protilietadlov jamy at. Len dua sa mi skryla, opustila ma. ijem przdny, zo da na de, bez asu, bez oakvan, bez tosti. Dnes som bol prekvapen zo seba, ke som sa pristihol pospevova si pesniku Nerozlme sa. Prila mi na um milovan ena, spomienky, minulos. Vetko bolo tak vzdialen, tak rozmazan. Ako keby som to nebol ja, ako keby to vetko bolo len snom. Myslm stle menej na tieto veci. Som przdny, rozmazan, bezvznamn. Som ni. Teraz to viem naisto. Vojna ma ni nenauila, neponkla mi iadne zjavenie. Takto zana smr. Iablonca, 18.I. 1945 Zvolali sme vetkch ud z dediny, aby kopali jamy. Pochovvame si mtvych. Je ich vea, prli vea. Chce sa mi plaka. Zomreli hrdinsky po zfalom boji. N regiment nikdy nebojoval tak pekne. Kto nm za to vetko poakuje? Zomierame stle, zomierame denne. Vlas je aleko, nemysl na ns. Sme sami a zomierame. Cintorny Maarska s pln rumunskch hrobov. Iablonka, 22. janur Znovu sa k nm dostvaj zvesti o mieri. Odkia ich vyahuj a k omu je to dobr? A ak sa aj vojna skutone skonila, ak u boli prijat vek rozhodnutia o mieri, a to bez nho vedomia a bez naej rady, komu s ete potrebn tieto obete? Dnes sme pochovali ruskho dstojnka, ktor zabezpeoval spojenie medzi nami a ich divziou z avej strany. U by nemal zomiera nikto... Z frontu, 25. janur astie sa bli, bli sa...
Z frontu, 26. janur Oddych v dome jednho dedinana. Znovu sne, bielo, krsne, a navne bielo. Trojron dievatko sa tko hr s mojimi rukavicami a iapkou. Hovor mi osi po slovensky...

ryvky z Frontovho dennka Fragmente din Jurnalul de front i Corespondena de rzboi

Vojnov korepondencia

Znovu zaalo snei. Sedm a pozerm von oknom. Som smutn, mylienkami vzdialen. Dva a polron dievatko sa tko hr s mojimi rukavicami a iapkou. Stle mi nieo hovor po esky. Ja jej odpovedm maarsky. Dievatko si ma obbilo. M blonav vlsky a bacuat tvriku. Neviem preo, ale mm pocit, e je to nae dievatko. Vol sa Kaua, ale ja jej hovorm Christina. Myslm, e som vemi zostarol. Mm rd deti, ticho a teplo domova. Mm pred sebou obben knihu (La vie de Franz Liszt), ale nemem ta. Stle myslm, ale neviem o om. Ako poas naich tichch veerov, ke sme spolu sedvali, tali sme alebo sme pozerali do diaky bez konkrtnych mylienok. Niekedy sme sa navzjom podozrievali, najm, ke som a poul vzdycha. Chbaj mi tie veery knihy, ty. Je mi to, e ma doma neak s nam dievatkom, s nam stelesnenm astm.

PIESE NA ZAIATOK CESTY CNTEC DE PORNIRE LA DRUM Drum nou, drum lung, Pe care niciodat toate gndurile nu-l ajung, Mai alb ca un obraz de fat mare, Mai ispititor dect berea care Fierbe n snul fecioarelor de la ar; Mai plin de soare necunoscut i cald ca o primvar, Cnd mustete viaa n suflet i'n pmnt; Drum nou, drum sfnt, Mi-am mbrcat gndul n azur i muselin i mi-am scldat condeiu'n boare cristalin; Buzele mi le-am cuminecat cu mustul gliei, S creasc'n inim cicoarea poeziei. i am pornit voios spre zri de nou diminea, Cu visul, floare'n pr i zmbetul pe fa, S ciugulesc poeme din codrii de cuvinte i s le-arunc n lume ca pe nite bobi de linte. Drum alb, drum nou, Ce lung rsun'n gnd al visului ecou!... Ce dreapt se nal fruntea bolii de atins i ct trud oarb pentru cerul nins i alb, al versului frumos i-al gloriei de veci; Ce multe ape de trecut, adnci i reci, Fr punte salvatoare, fr pod i fr luntre pentru-al gndurilor mult norod! Drum nou, drum lung, Pe care niciodat toate gndurile nu-l ajung, Cu traista'n grumaz plin de foc i merinde, Cu tine astzi sufletul , tovar mi se prinde... Ion IUGARIU Cesta nov, cesta dlh, Ktor mylienky nikdy neobjmu cel, Belia ako lce dieviny, Lkavejia ako pohr piva, ktor Kyp na prsiach panny z dediny; Pln neznmeho slnka a tepl ako jar, Ke ivot z due a zo zeme prti ako dar;
Cesta nov, cesta svt, Obliekol som myse do blankytu a muelnu A okpal som pero vo vnku z reho kritu; Posvtil som si pery zeme mutom, Aby kvet pozie sa preplietal mojm srdcom. A vydal som sa veselo k novho rna obzorom, So snom, kvetom vo vlasoch, na perch s smevom, Aby som pozobal bsniky z lesov slova A hodil ich do sveta ako oovin zrn. Cesta biela, cesta nov, Ako dlho sa ozva v mysli ozvena snov!... Ako rovno sa ty elo klenby vysok A koko slepej driny pre nebo snehov A biele, nebo krsneho vera a slvy venej; Koko vody treba prejs, hlbokej a chladnej, Bez zchrannej lvky alebo mosta A bez loky pre mylienok mnostv!

Cesta nov, cesta dlh, Ktor mylienky nikdy neobjmu cel, S takou na krku, s batkom jedla a oha, Tvojou drukou stane sa dnes dua moja... Ion IUGARIU

tich a zmieren so svojm osudom, keby ste vedeli, koko smdu a nepokoja v sebe skrva! ... Vo svojom vntri sa lmem ako obetn chlieb... Chcel by som sa dosta hore, plne hore, a k svetlu. Chcel by so m by ten vyvolen... Chcel by som nei medzi umi... Prial by som si, aby cel mj ivot bol obetnm oltrom, zaplenou hranicou, na ktorej by horela moja dua, kr, ktor by som nosil zmieren a v neustlom napt... oakvajc vzkriesenie. (/z Dennka/) Teraz, ke pozerm okolo a meriam oami modr oblohu... (Ion iugariu) Teraz, ke pozer okolo a meria oami modr oblohu, sklo sa nad Krajinou ali! Zapovaj sa do spevu zboru... Pozri sa na svojho anjela pohybujceho sa medzi umi na zemi anjel svetla, Lucia! ako imon Cyrnejsk niesol tie kra... Naplniac osud ako vo veku 90 rokov! *** V jednom malom dedinskom kostole som raz poul spieva detsk zbor Boli to dievatk v bielom obleen, s rozpustenmi vlasmi a s oplenmi rukami; boli bos... V ich oiach svietil siln jas dvery a tvr im iarila bielou anjelskou istotou... Vtedy som spoznal skuton krajinu ali, vtedy som zaul skuton piese due... (Trest, Prekliatie, Modlitba... Keby ste vedeli vy, pokojn a poriadni okoloidci, keby ste vedeli, o sa skrva v tejto oso be, ktor prechdza tak zabudnut medzi vami!... Tohto roku Ion IUGARIU by bol splnil 90 rokov, z ktorch prvch 13 preil v Baita, v nasledujcom roku (4. ronk Z) sa dostal cez Tigher do Valea Borcutului za pomoci kaza a uitea Victor Bacila a 15. rok ho pristihol v Oradei. Vo veku 23 rokov sa dostal do Bukureti na tdium filolgie... Medziasom sa vracal sporadicky do Baita kvli < Incantatii (Zariekavania)> ; posledn krt s pasom a dennm vzom (zskanm v Baia Mare) v roku 1942. V tomto roku jeho manelstvo, ktor trvalo sedem mesiacov (spolu s vojenskmi dovolenkami a intervalom medzi

Lucia Soreanu-iugariu v Krajine ali veda Soare (slnko)...


(Vek bsnika Soare: 90 rokov!)

dvoma vojenskmi sstredeniami), by bolo splnilo 61 rokov. N hrdina vak splnil 59. Ale ak je vek bsnika? Bsnik nie je obmedzen asom! Bsnik vlastn venos. Nerobme si vak z bsnika iugariu miesto odpoinku, neskrvajme sa za nm; stame sa aktvnymi nositemi tejto antagonickej a komplementrnej due. Kto me prija toto povolanie? Kto me dovi idel? Osobne som si vybrala jeho zfalstvo a mono ete temperament... In si mu vybra jeho nostalgiu alebo dynamickos, optimizmus. Nadenie. Vina sa rozhoduje pre romantickos alebo sentimentlnos. al mu by kritikmi... Kad si me nieo zobra od bsnika Ion iugariu; dokonca aj rady: disciplnu, obianske ctenie, vlastenectvo (ako cnos)... Ion IUGARIU spjal v sebe vetky tieto vlastnosti. Ak dimenziu, ak sradnice tvoria perspektvu Ion Siugari u z referennho potencilu? Mal 24 rokov, ke spomnal v Kronike (Cronica) socilne problmy: <Nepokoje vo firme Lomos. Obec Baita protestuje v mene 500 obyvateov, ktor zostali bez prce. rady s povinn preetri prpad a prija nleit opatrenia.> Do Eurpy vstpil roku 43: <Bez toho, aby sme sa snaili prina Eurpu k nm domov lyikou alebo vedrom, ... predstavil rumunsk realitu v celej Eurpe...> - vo vzahu k dielu spisovatea Lucian Blaga. O dva roky neskr, vo veku 31 rokov vstpil navdy do Eurpy, do Dejn, do Literatry. Do Nebies... Podpsal krvou bse o dobrovonej obeti!

Politiku bsnika Ion IUGARIU doku uplatova len t, ktor s s jazykom prepojen na ivot a na smr... Pohnime sa z miesta. Vydajme sa na ven cestu Ion iugariu! 20. jna, v Baita, v rmci podujatia organizovanho na jeho poes, mnoh spisovatelia si na neho zaspomnali. Osobnosti, ktor zvraznili viacer aspekty tohto nenaplnenho tvorivho ducha, okrem inch boli: Lucia SOREANU-IUGARIU, manelka bsnika; Al. HUSAR, univerzitn profesor v Iasi, priate bsnika; univerzitn profesor Saluc HORVAT; riadite Okresnej kninice Petre Dulfu Teodor ARDELEAN; primtor mesta Tautii -Magheraus Anton ARDELEAN, ktor udelil titul estn oban pani Lucia Sore anuiugariu , respektve titul estn oban post mortem bsnikovi -hrdinovi Ion iugariu ; profesor dr. Valeriu ACHIM vojnov vetern; Stefan BELLU urnalista, kritik, bsnik, autor druhej edcie (revidovanej a doplnenej) monografie bsnika Ion iugariu , vydanej pri prleitosti 90 rokov od narodenia Bsnika... Na organizovan podujat (pri pomnku a v Okresnej kninici Petre Dulfu) sa srdene (a s osobnm nasadenm) zastnila neter bsnika Aurelia PETRUSKA. A al potomkovia rodiny. V Baita sa slila pamtn oma za hrdinu a za jeho rodinu, taktie bol posvten pamtnk vystaven na jeho poes v centre mesta. Budci rok si budeme pripomna 60 rokov strvench vo venosti... O 10 rokov sa bude oslavova storonica bsnika Soare spolu s tmi, ktor ho takto v mladosti oslovovali: Lucia a Al. Husar. Angela Miclea 2004

tvrtok, 1. februr 1945 4. rumunsk armda zaala ton operciu zo zpadnej strany Brezna s cieom zlomi obranu nepriatea a otvori priesmyk Hornho Hronu medzi Nzkymi Tatrami a Slovenskm Rudohorm. 6. armda, ktor mala v prvom oddiele divzie pechoty 3 a 6, do ktorch patrili aj Regimenty 27 Bacau a 89 Brasov, zatoili v smere Brezno Bansk Tisovec. Po prudkch bojoch jednotky 3. divzie priblili sa k mestu Bansk a jednotky 6. divzie dobyli zemie v nadmorskej vke 563 dleit oporn bod nepriatea. Po akch bojoch jednotkm 1. divzie Jazdectva sa podarilo doby zemie v nadmorskej vke 1008, pokraujc v boji aj po zotmen. Spojili sa s almi bojujcimi jednotkami vo vkach 1009 a 1044 v Nzkych Tatrch. Mesto Brezno v dol rieky Hron. Tu, pri elezninej trati, nealeko podporuka Ion SOREANU- IUGARIU padol projektil, ktor mu zlomil nohy a zasiahol ho do brucha. Naloili ho do postrannho vozka motocykla a vydali sa s nm smerom k ambulancii regimentu, ale zomrel na ceste. Bol pochovan na obecnom cintorne v obci Polhora pri Brezne oblas, v ktorej som bojoval aj ja v rmci 89. Regimentu pechoty Brasov konkrtne v meste Tisovec vo vzdialenosti 5 km od miesta, kde padol podporuk Ion SOREANUIUGARIU. Ete chcem doda, e odvtedy prelo 65 rokov, ale stle nemem zabudn na hrozn boje rumunskch vojakov proti nemeckej armde a proti krutej zime s teplotami mnus 35- 38 stupov Celzia, ke sme sa skrvali v snehu. Jednotky rumunskej armdy sa zastnili na mnohch opercich a bojoch, kde bojovali v prvch lnich, v neustlom toku v hlavnom smere napredovania frontu v eskoslovensku. Napredovali viac ako 600 km a prekonali v krutch zimnch podmienkach vek rieky, ako napr. Hron, Nitra, Vh a Morava, a viacer pohoria: Javorina, Nitra, Biele Karpty, Vysok Tatry, Nzke Tatry, priom vyslobodili 1722 miest a obc (31 vekch miest). Na tchto bojoch sa zastnilo 14 rumunskch divzi, ktor tvorili 248.000 rumunskch vojakov; z tchto viac ako 66.000 rumunskch vojakov padlo, bolo zranench alebo zmizlo obetovalo sa za vyslobodenie eskoslovenska. 1. februra 1945 sa pripojil k obetiam i podporuk Ion SOREANU- IUGARIU. Medzi ranench vojakov na eskoslovenskom fronte patrm aj ja serant MIRON V. Iustin (naroden 1. jna 1928) dobrovonk v 89. Regimente Brasov. Bol som ranen v bojoch za obec Lukavice da 19. marca 1945. Ja vak mm dnes privilgium pripomna si spolu s Vami najvyiu obe hrdinu podporuka Ion SOREANU- IUGARIU pri prleitosti splnenia 65 rokov od jeho smrti pri Brezne v eskoslovensku.
Zo spomienok VOJNOVHO DIEAA hlavn prpork Miron V. IUSTIN, vojnov vetern 1941 1945 ESTN OBAN mesta Tautii-Magheraus

V aducem la cunotin c: n baza de date a Oficiului Naional pentru Cultul Eroilor (Bucureti) a fost identificat sublt. r. Ioan I. SOREANU, din Reg. 27 Infanterie , decedat n data de 01.02.1945, nhumat iniial n localitatea Pohronska Polhora (situat la aprox. 74 km de Zvolen) i strmutat ulterior n Cimitirul de onoare al eroilor romani din Zvolen, Slovacia; construit n anul 1958, Cimitirul de onoare din Zvolen reprezint cea mai mare necropol de rzboi romneasc de peste hotare, fiind declarat, n anul 1963, monument cultural de ctre autoritile slovace abilitate. n acest cimitir centralizator au fost nhumai aproximativ 11.000 militari romani, decedai n luptele pentru eliberarea Cehoslovaciei n cel de- al Doilea Rzboi Mondial. Dintre acetia, numele a 494 ofieri i subofieri sunt inscripionate pe nsemne de cpti comune iar numele celorlali eroi romni sunt inscripionate pe plci comemorative comune. Cu stim, DIRECTORUL OFICIULUI NATIONAL PENTRU CULTUL EROILOR Colonel dr. Marian POPESCU

Oboznamujeme Vs so skutonosou, e: v databze Nrodnho radu pre kult hrdinov (Bukure) bol identifikovan poruk Ioan I. SOREANU z 27. Reg. Pechoty, zosnul da 1.2.1945, ktor bol zo zaiatku pochovan v obci Pohronsk Polhora (nachdzajca sa pribline 74 km od Zvolena) a nsledne bol premiestnen na Cintorn rumunskch vojakov vo Zvolene, Slovensko; Cintorn rumunskch vojakov vo Zvolene, postaven v roku 1958, je najvm rumunskm zahraninm vojenskm cintornom; v roku 1963 bol vyhlsen za kultrnu pamiatku prslunmi slovenskmi orgnmi. Na tomto cintorne bolo pochovanch okolo 11.000 rumunskch vojakov padlch v bojoch o vyslobodenie eskoslovenska poas druhej svetovej vojny. Men 494 dstojnkov a poddstojnkov s vypsan na spolonch nhrobnch kameoch a men ostatnch rumunskch hrdinov s vypsan na spolonch pamtnch tabuliach.

S pozdravom RIADITE NRODNHO RADU PRE KULT HRDINOV

Plukovnk Dr. Marian POPESCU

6 iunie 1914 - 6 iunie 2014

CENTENAR poet Ion IUGARIU


6. jn 1914 6. jn 2014

ST VROIE narodenia bsnika Ion IUGARIU

COMEMORARE 70 de ani erou Ion IUGARIU 1 februarie 1945 - 1 februarie 2015

70. VROIE hrdina Ion IUGARIU 1. februr 1945 1. februr 2015

Prechdzame chodbami preplnenmi zstupom jednoduchch a chudobnch, s oami sklonenmi a s modlitbami samoty v srdci. Mono nikto sa nesna zni a k nm a pozrie nm do o; mono nikto nerozumie naim snahm; mono ohe, ktor tak oslujco v ns hor, neosvecuje iadny obzor ale temnota ns nikdy nezdrv, a nemohcnos ns nikdy nezlo. Nosme v sebe smd po slnku ako znamenie veku a spname ruky pln tby v spravodlivej modlitbe neba. Modlme sa svetlu... Sklonen, za smd nebies...
Nenechvajte Boha prechdza sa samho...

Nezatvrajte si ui pred plaom anjelov.... Nikto nem prvo spa: dnes v noci prdu anjeli ! Ion IUGARIU